Generálni manažéri v lete každý rok utratia milióny dolárov, aby boli ich kluby čo najlepšie. Zohnať hviezdu, ktorá pritiahne divákov do haly a bude zbierať body po hrstiach je dôležité. Ale hokej je tímový šport a hviezdy nestačia.
Mohli by vám to potvrdiť napríklad superhviezdy Connor McDavid a Leon Draisaitl z Edmonton Oilers. Táto dvojica sa drží na druhom a šiestom mieste v bodovaní NHL, ale na čo je to dobré, keď tím nefunguje tak, ako by mal?
Presne preto majú často veľkú hodnotu aj hráči, ktorí na to podľa papierov vôbec nevyzerajú. Pracanti zo zadných formácií. Myslíte si, že Detroit Red Wings by medzi rokmi 1996 a 2008 štyrikrát získali Stanley Cup, keby v zostave nemali hráčov ako Kirk Maltby, Kris Draper alebo Tomas Holmström?
Keď potom v roku 2009 prehrali finále s Pittsburgh Penguins, siedmy zápas rozhodol dvoma gólmi Maxime Talbot, teda útočník, ktorý dal v základnej časti 12 gólov. No a čo, že na súpiske boli hviezdy ako Bill Guerin, Evgeni Malkin, Sidney Crosby, Kris Letang alebo Jordan Staal.
Niekedy číru streleckú schopnosť skrátka treba zastúpiť urputnosťou, bojovnosťou a tvrdým ťahom na bránku. Odtiaľ padajú góly, ale na tomto mieste padajú aj rany. Vyberú sa tam len tí odvážni. A je to potrebné.
Na to, aby sme sa presvedčili o prínose takýchto hokejistov, sa najprv pozrieme na vyvrcholenie minulého ročníka - finále Stanley Cupu 2018 medzi Washington Capitals a Vegas Golden Knights.
Viac o téme: [Konzistentní Sharks\]
V prvom zápase Capitals v tretej tretine viedli 4:3, ale potom začali úradovať hráči zozadu. Drsniak Ryan Reaves najprv vyrovnala a Tomáš Nosek potom rozhodol dvoma gólmi. Český útočník dal v play off len štyri góly, ale tri z nich vo finále a s Alexom Ovechkinom, Reillym Smithom a Devante Smith-Pellym sa podelil o pozíciu najlepšieho kanoniera série.
Smith-Pelly je ďalším dobrým príkladom. V minulých rokoch mal problém dostať sa na súpisky Anaheim Ducks, Montreal Canadiens aj New Jersey Devils. V základnej časti 2017-18 hral priemerne len 12 minút a 21 sekúnd. V tejto chvíli dokonca pôsobí len na farme v Hershey Bears. Ale v minuloročnom finále bol nečakanou hviezdou.
Prvýkrát skóroval v treťom zápase série a potom pridal góly aj v zápasoch číslo štyri a päť. Dôležitý bol hlavne ten posledný. V 50. minúte vyrovnal na 3:3 a otvoril tak cestu pre Larse Ellera, ktorý o chvíľu neskôr zvýšil - potom už ostávalo len pár minút k hokejovej nesmrteľnosti.
Ďalším príkladom bol teraz tridsaťtriročný kanadský center Jay Beagle. Za Washington začal naskakovať do hry od ročníka 2008-09, len trikrát nazbieral v sezóne viac ako 20 bodov. Napriek tomu si ho v tíme veľmi cenili. Keď išlo do tuhého, bol to on, kto išiel na buly.