Keď 17. júla 1974 sedel v lietadle zo Švajčiarska a mieril k tímu Toronto Toros vo World Hockey Association, asi nepremýšľal o tom, že je hokejovým priekopníkom. Asi mal v hlave skôr to, že sa musí postarať o manželku Věru a tri a pol roka starého synčeka Vašíka. Pootvorené dvere, ktoré za sebou nechal, však poslúžili aj jeho nástupcom, ktorí chceli žiť a hrať hokej v slobodnom svete.
V tom lietadle zo Švajčiarska si ani nemohol predstaviť, že o takmer polstoročie neskôr, vo veku 75 rokov, zamieri do Toronta opäť - aby bol uvedený do Hokejovej siene slávy.
"Som vďačný a hlboko poctený, že ma vybrali. Aj keď som nehral preto, aby som sa raz stal členom Siene slávy. Hral som preto, že hokej milujem. Vždy som si dával malé ciele, snažil som sa postupne zlepšovať," povedal vo svojom domove v kalifornskom meste Palm Desert muž, ktorý už je členom siene slávy IIHF (od roku 1997), slovenského (2002) aj českého hokeja (2008).
"Keď som sa rozhodol odísť do Ameriky, vedel som, že do Československa sa nemôžem vrátiť. Ale nikdy som ten krok neľutoval. Som šťastný, ako sa to všetko udialo. Keď je človek mladý, tak nepremýšľa o tom, čo bolo a čo by mohlo byť. Nad tým sa zamyslíte až neskôr. Teraz mi to už všetko pripadá veľmi dávno. Odvtedy som zažil veľa zmien, robil som rôznu prácu. Ale vždycky sa pozerám len dopredu. Späť sa už nevraciam, pretože tam bolo množstvo ťažkých zážitkov a ja na ne nechcem myslieť."