Nedomanský bol na ceste do Siene slávy priekopníkom

Prešlo 45 rokov, odkedy Václav Nedomanský odišiel z Československa a zamieril do Toronta. Stal sa prvým hráčom, ktorý utiekol spoza Železnej opony za svojím snom hrať profesionálny hokej v Severnej Amerike.

Keď 17. júla 1974 sedel v lietadle zo Švajčiarska a mieril k tímu Toronto Toros vo World Hockey Association, asi nepremýšľal o tom, že je hokejovým priekopníkom. Asi mal v hlave skôr to, že sa musí postarať o manželku Věru a tri a pol roka starého synčeka Vašíka. Pootvorené dvere, ktoré za sebou nechal, však poslúžili aj jeho nástupcom, ktorí chceli žiť a hrať hokej v slobodnom svete.
V tom lietadle zo Švajčiarska si ani nemohol predstaviť, že o takmer polstoročie neskôr, vo veku 75 rokov, zamieri do Toronta opäť - aby bol uvedený do Hokejovej siene slávy.
"Som vďačný a hlboko poctený, že ma vybrali. Aj keď som nehral preto, aby som sa raz stal členom Siene slávy. Hral som preto, že hokej milujem. Vždy som si dával malé ciele, snažil som sa postupne zlepšovať," povedal vo svojom domove v kalifornskom meste Palm Desert muž, ktorý už je členom siene slávy IIHF (od roku 1997), slovenského (2002) aj českého hokeja (2008).
"Keď som sa rozhodol odísť do Ameriky, vedel som, že do Československa sa nemôžem vrátiť. Ale nikdy som ten krok neľutoval. Som šťastný, ako sa to všetko udialo. Keď je človek mladý, tak nepremýšľa o tom, čo bolo a čo by mohlo byť. Nad tým sa zamyslíte až neskôr. Teraz mi to už všetko pripadá veľmi dávno. Odvtedy som zažil veľa zmien, robil som rôznu prácu. Ale vždycky sa pozerám len dopredu. Späť sa už nevraciam, pretože tam bolo množstvo ťažkých zážitkov a ja na ne nechcem myslieť."

Keď Nedomanský odchádzal z komunistickej diktatúry, mal 30 rokov a bol považovaný za najlepšieho hokejistu mimo NHL. Bol statný, dokázal tvoriť hru a mohol nastupovať na svojej pozícii v strede útoku, ale aj na krídlach či dokonca v obrane.
Všestrannosť rodáka z Hodonína nakoniec ilustruje aj jeho kvalita v iných športoch: výborne hral futbal, tenis aj basketbal. Ale keď v jeho 12 rokoch v Hodoníne postavili nový zimný štadión, začal sa naplno sústrediť na hokej.
Od začiatku 60. rokov hral ako veľký talent československú ligu za Slovan Bratislava, v ktorého drese štyrikrát vyhral bodovanie súťaže. Medzi rokmi 1965 a 1974 deväťkrát reprezentoval svoju krajinu na majstrovstvách sveta IIHF, vyhral zlato, štyrikrát striebro a trikrát bronz. V rokoch 1968 v Grenoble a 1972 v Saporre bol členom olympijského výberu, ktorý prvýkrát priviezol domov striebro a druhýkrát bronz.
Invázia a okupácia Československa sovietskou armádou v roku 1968 ho však podobne ako väčšinu obyvateľov trpko zasiahla. Zmenila aj jeho pohľad na hokej. Na majstrovstvách sveta v roku 1969 bol Nedomanský súčasťou mužstva, ktoré dvakrát porazilo výber ZSSR. Tento zážitok podľa jeho slov dodnes patrí k najväčším v živote.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Kvality skvelého centra zároveň pritiahli pozornosť zo zámoria. Československý reprezentant sa na začiatku 70. rokov ocitol v hľadáčiku New York Rangers a Buffalo Sabres, ktorí ponúkali peniaze hokejovému zväzu, aby ho nechali odísť. V roku 1973 prileteli do Prahy zástupcovia klubov WHA Atlanta Flames a Toronto Toros s preplnenými peňaženkami, ale sivá politická realita normalizácie 70. rokov všetky tieto iskry nádeje rýchlo uhasila.
Nedomanský si uvedomil, že on ani jeho rodina doma nemajú takú budúcnosť, akú by si predstavovali. V roku 1974 sa mu aj s manželkou a so synom podarilo odísť na dovolenku do Švajčiarska. Zobrali si so sebou len tri kufre, aby nevzbudili podozrenie. Do Bernu zároveň prileteli aj zástupcovia Toros a Flames.
"Ešte predtým, ako som tam priletel, bol rozhodnutý pre Toros," spomínal v magazíne Sports Illustrated vtedajší generálny manažér klubu z Atlanty Cliff Fletcher. Jeho kolega z Toronta Buck Houle na kanadskom konzuláte v Berne zariadil víza a československá vláda už medzitým zahájila hon na Nedomanského za účasti tajnej polície ako v špionážnom románe.
Hokejista, ktorého niektorí volali európsky Phil Esposito, podpísal zmluvu s Toros na päť rokov za 750-tisíc dolárov. Znamenalo to preňho mnohonásobné zvýšenie príjmov a miesto v klube, ktorému sa upísali aj hviezdy NHL Frank Mahovlich a Paul Henderson.
Ten let z 17. júla 1974 cez Montreal do Toronta, na ktorom ho sprevádzal aj ďalší český hokejový útočník Richard Farda, znamenal definitívnu bodku za životom v Európe. Pre budúcich hokejových emigrantov však znamenal aj symbolické vytýčenie trasy.

"Chcem dokázať, že viem hrať aj kanadský hokej," povedal Nedomanský po prílete do Toronta.
Jeho útek z východného bloku porovnávali s emigráciou hviezdy baletu Rudolfa Nurejeva do Paríža v roku 1961 či s emigráciou celého maďarského olympijského tímu, ktorý v roku 1956 dostal politický azyl v Melbourne.
"Keď som sedel v tom lietadle, cítil som obrovskú úľavu," spomínal Nedomanský. "Tie dva alebo tri roky pred emigráciou boli pre našu rodinu veľmi ťažké obdobie. A teraz zrazu sedíme v lietadle do Kanady. Bol som prekvapený a šťastný, že sa to podarilo za taký krátky čas."
Komunisti Nedomanského okamžite označili za zradcu. Hoci bol národnou hokejovou hviezdou, dali ho vymazať zo všetkých športových ročeniek. Jeho dom bol vyplienený a jeho otca šikanovala polícia.
Čerstvý emigrant zatiaľ zažíval kultúrny šok. Najmä keď ani on, ani manželka nevedeli dobre po anglicky. On Kanadu trochu poznal len z medzinárodných turnajov a zápasov, ale toto bolo iné.
"S jazykom bol problém," pripustil Nedomanský, ktorý vedel po česky, slovensky, nemecky a rusky. "Veľa vecí sa vždy stratilo v preklade. A samozrejme okolo mňa krúžili aj ľudia, ktorí sa to snažili zneužiť a obrať ma o časť platu. Neskôr som zistil, kto to bol, a zaujalo ma, že to boli aj veľmi známi ľudia."
Na ľade sa však Nedomanský cítil ako doma. Napriek tomu, že nemal veľa skúseností s menším kanadským klziskom. V prvej sezóne vo WHA nazbieral 81 bodov (41+40), len o jeden menej ako jeho spoluhráč z útoku Mahovlich. O rok neskôr ho už o deväť bodov prekonal, mal ich na konte 98 (56+42).
V Toronte sa mu páčilo, čakal na narodenie dcérky Victorie, ale majiteľ John Bassett Jr. presunul Toros do Birminghamu v Alabame a premenoval klub na Bulls. Asi chcel byť verný novému názvu (Býky), takže namiesto technických hokejistov zháňal do kádra drsniakov a bitkárov.

"Keď som prišiel do kempu (v roku 1976), ľudí tam viac zaujímali bitky ako hokej. Fanúšikovia tam o tomto športe veľa nevedeli, ale chodilo ich dosť a chlapcom sa tam páčilo," povedal Nedomanský, ktorý sa spriatelil s kanadskou hviezdou Mahovlichom a v Alabame s ním dokonca býval v spoločnom apartmáne.
"Frank bol prvý človek, ktorý za mnou po prílete do Toronta prišiel, zavolal mi a zobral ma na večeru. Všetko do seba zapadlo, rozumeli sme si. Zvyšok hokejového života sme strávili spolu a stále sme v kontakte. Obdivujem jeho znalosť hry, herné schopnosti a unikátny pohľad na hokej."
V sezóne 1976-77 Nedomanský nazbieral za Birgmingham 69 bodov (36+33), ale v tej ďalšej odohral len 12 zápasov a potom sa stal súčasťou trejdu medi ligami, ktorý šokoval NHL i WHA. Generálny manažér Ted Lindsay si ho spolu s forvardom Timom Sheehym vytiahol do Detroit Red Wings za Stevea Durbana a hviezdu filmu Slap Shot Davea Hansona.
"Potrebovali sme silu v strede útoku a tento chlapec je úžasný center," komentoval to Lindsay.
Durbano a Hanson v tej sezóne nazbierali za Birmingham 525 trestných minút. Nedomanský v NHL zbieral skôr góly a body: za Detroit, St. Louis Blues a nakoniec New York Rangers, kam chcel ísť, pretože obdivoval trénera Herba Brooksa, si ich do skončenia kariéry v roku 1983 pripísal 278 (122+156). V 421 zápasoch NHL mal len 88 trestných minút.
Tridsať rokov po odchode z NHL v úlohe hráča začal pracovať pre jej kluby ako skaut. Naposledy bol vo Vegas Golden Knights aj pri Tíme Európy na World Cupe 2016. Teraz zo žartu hovorí, že je na voľnej nohe a rád si vypočuje dobré ponuky.
Zamyslel sa aj nad tým, čo by robil, keby v 70. rokoch ostal doma v Československu. "Asi by som bol učiteľ, ktorý bol v minulosti reprezentant. Ale ja som vždy chcel hrať ten najlepší hokej a situácia doma mi to vtedy neumožňovala."

Jeho syn Vašek sa stal filmárom a aktuálne dokončuje dokument o svojom otcovi ako o hokejovom priekopníkovi. Dáva dokopy štatistiky, rodinné fotografie a svedectvá mnohých ľudí. Mal by byť hotový krátko po prijatí Nedomanského do Siene slávy, do ktorej vstúpi na deň presne 42 rokov po trejde z Birminghamu do Detroitu.
"Nesmierne si vážim, že tu boli kluby ktoré sa za mňa postavili. Skutočné kamarátstva a podpora. To som z Československa nepoznal. Tam keď som mal problémy s vládou alebo s hokejovým zväzom, bol som na to sám. Nikto sa za mňa nepostavil, ani môj vlastný klub," porovnával Nedomanský.
"Tu za morom som spoznal spoluprácu a podporu. Tu som sa mohol vyvíjať ako hokejista aj ako slobodný človek. A nájsť si priateľov na celý život."